Čo v slovenských učebniciach asi nenájdete
V
TV bežala upútavka na nasledujúci program, ktorý si i ja občas rada
pozriem. Týka sa riešenia rôznorodých problémov či ťažkostí majiteľov
štvornohých tátošov. V zábere sa zjavil kôň, pozorujúci troch ľudí na
fit loptách. Jeden z nich bol trenér jazdectva, zvyšní dvaja majitelia
koňa. Témou ich rozhovoru bolo, ako sa správne držať v sedle.
Fit
lopta im mala dopomôcť pochopiť techniku, aby ani žrebec či kobyla
netrpeli. Zrazu sa kamera opäť zamerala na kôňa a ten sa "nahlas
zamyslel".
- Endlich schiebt man uns nicht die Schuld in die Hufen fürs Falschreiten! (Konečne nás nik neviní za nesprávne jazdenie.)
Doslovne preložené: nepchá vinu do kopýt.
V slovníkoch to zaisto nehľadajte, lebo toto nie je pôvodné znenie.
Niekomu dať vinu za niečo, čo nespravil - sa oficiálne povie: Jemandem die Schuld in die Schuhe schieben.
A čo majú s ne-/vinou spoločné topánky?
V
stredoveku sa niektorým tovarišom na cestách občas čosi prilepilo na
ruky, čo im nepatrilo. Večer v spoločnej nocľahárni sa potom snažili
ukryť svoj úlovok do topánok iných tovarišov, aby v prípade potreby
(odhalenia) obvinili ich.
08/15
Michael si sadol vedľa mňa a zahľadel sa na obrazovku počítača, z ktorej na neho svietil môj slogan.
- Mama, 08/15? Nicht bei mir! Trefne zvolené. A ty to vlastne tiež poznáš?
- Samozrejme. Jedna z prvých vecí, čo nás naučil náš skvelý učiteľ.
- Respekt! - zahlásil pochvalne.
- A vieš ty, čo to znamená, lepšie povedané z čoho to vzniklo? - zaujímalo mňa.
- Myslím, že nie... - priznal pravdivo.
- 08/15 (čítaj null-acht- fünfzehn)
boli automatické zbrane, ktoré sa používali v prvej svetovej vojne.
Neboli príliš kvalitné, častokrát chybné a vraj s nimi museli vojaci
absolvovať príliš jednotvárny, dlhý tréning.
Toto ich výrobné označenie sa potom neskôr prenieslo i do reči a slovným spojením "Es ist 08/15" vyjadríte, že nejaká vec je nekvalitná, priemerná, ničím nezaujímavá, nudná.
Toto slovné spojenie sa medzi pospolitým ľudom roznieslo i vďaka románovej trilógii Hansa Hellmuta Kirsta 08/15 (1954).
Hätte, hätte, Fahrradkette
Hätte, hätte...
Bolo
už čosi po desiatej večer, v televízii na prvom programe bežali večerné
správy a práve sa spustila reportáž o nejakej materskej škôlke. Na
obrazovke sa zjavila riaditeľka a začala rozoberať aktuálny stav u seba v
zariadení. Objednala prvé dávky vakcíny pre svoje kolegyne.
Muž zareagoval okamžite:
- Vidíš, ich už očkujú...
Mala
to byť narážka na moju nerozhodnosť. Doteraz som bola v poradovníku
niekde ďaleko po jeseni 2021, a tak som s kľudom vravela, že si počkám,
ako sa situácia vyvinie. A zrazu sme sa ako zamestnanci škôl vyhupli do
druhej prioritnej skupiny (lebo nejako treba minúť zásoby, ktoré nik
nechce?).
Nestačila som zareagovať na jeho poznámku, pretože rozhovor
v televízii pokračoval ďalej. Riaditeľka zrazu prešla do konjunktívu
II. Teda do podmieňovacieho spôsobu, "čo by bolo, keby".... pretože
niečo zásadné pri objednávkach zlyhalo. V nemčine konjunktiv II závisí
od situácie a času (prítomný, minulý, budúci). Ona začala vo vetách
používať hätte, hätte,... pričom som už ani poriadne nedopočúvala, čo sa
vlastne stalo. Stačilo mi to jej hätte, hätte.
A tak som nepokračovala v pôvodnej myšlienke, ale tému zakončila úškrnom a známym:
- Hätte, hätte, Fahrradkette...
(niečo ako... Ahaa, výhovorky,samé výhovorky!)
xxx
V tíme máme kolegyňu. ktorá zakaždým nájde nejaký správny výrok na rozosmiatie alebo zahriatie duše. O ten, ktorý ma rozosmial dnes, sa podelím i s vami:
- Ich muss jetzt mal so langsam nett werden... ich bin ja nicht ewig hübsch.
A ja som obratom odpovedala:
- Heißt es, dass ich noch ein paar Jahre grantig sein darf?